Ešte malá modlitba za to,že som zvládla tento deň..Takto končim každý deň.Mám neuveriteľne rýchle dni.Poznáte to..Ráno do práce, prídete až večer a deň je za Vami.Je nutné povedať, že som ale rada v mojej práci.Je tam vždy rušno, plno ľudí a čas uteká..Často ozaj ani neviem, ako mi ubehol deň, týždeň.Samozrejme milujem víkendy..Keď si v sobotu v kľude urobíte kávu, dajaké raňajky a len tak sedíme,necháte sa unášať momentom, že konečne víkend.V poslednej dobe chodím rada na prechádzky, je to pre mňa ozaj relax.Prípadne dobrá káva v Arttforume či inej Košickej kaviarni nie je od veci.Víkend ubehne raz-dva a máme tu zas Manic Monday-názov jednej vybornej pesničky.
Óóóó pondelok..Mne je vlastne ten deň ukradnutý, ide len o to, že kedže som veľmi senzibilná osôbka,cítim tie blbé vybrácie z tohto dňa a dosť často sa to prenesie aj na mna.Ale snažím sa usmievať.Nie vždy to ide, ale snažím sa.Často keď nemám náladu mi stačí pusťit si spránu hudbu a hneď je svet krájší.Napríklad dnes na smene som počúvala Pink a bola úžasná.Hudba totiž ľudí oslobodzuje od všetkeho a vytvára Vám slobodu.Sú pri nej emócie, ktoré možno drži každý z nás v sebe a iba hudba ich vytiahne von.
Tak a dosť mudrovania, premýšlania o nesmrťelnosti chrústa, ide sa spať.Ešte malá modlidba za všetkých ľudí, ktorých mám rada a sú mojou každodennou súčasťou a ide sa konečne spať.