Tento článok je pre všetkých, ktorí balancujú medzi snívaním a realitou.Pre všetkých, čo o sebe pochybujú a čo by aj mali na to, keby nie tie výhovorky.A nech je tento článok aspoň malou motiváciou pre všetkých, čo chcú sny pretaviť na realitu
Sníval sa mi sen.Som v Austrálii na Bondi Beach, známa plaž v meste Sydney.Je tam nádherne, slnko krásny oceán a ja ležím na pláži..Zobudím sa a som zase v Košicoch.Tá čo už, zas len sen..Utekám do práce respektíve bicyklujem.Mimochodom bicykel bol môj sen možno aj 6 rokov, až som si ho splnila.Tááák a som v práci.Treba napísať, že pracujem na škole, ktorá je pre mňa najlepšou na svete!Vytiahnem mop a ide sa na vec.Áno, správne pracujem ako upratovačka.Dá sa aj v takom zamestnaní snívať?Ale áno, prečo nie..
Snívam o tom, že na konci tohto divného coronárskeho školského roku si poviem, tak nakoniec som to zvládla a je so mnou každý spokojný.Sen?Rozhodujúce dva týždne a ja len snívam?Nie!Budem maximálne precízna a maximálne pracovitá.Dokážem tieto slová pretaviť do reality?Verím, že áno.Viete..Moja skvelá šéfka hovorí, že:Keď na niečom makáme, výsledok sa dostaví.Ona je mojím veľkým vzorom.Ja vieeeem, bude to vyzerať, že si zohrievať polievočku, ale ozaj.Je skvelá, famózna, fantastická.Keby som mohla, prihlásim ju do sútaže šéfka roka..Vie ma namotivovať jednou vetou a hlavne je ľudská!Áááno aj upratovačky treba motivovať.Hlavne také, ktoré majú mierne komplikovanú povahu a rýchlo skĺznu do uspokojenia.Čo je teda sen a kedy sa sen stáva realitou?Myslím si, že je to vtedy, keď vydáme aj to posledné, čo v sebe máme.Posledný zbytok síl.Lebo si povieme:Áno, mám na to, urobiť veci správne, bez chýb.Mám na to hrdo povedať, že moja práca stojí naozaj za niečo a nie sú to len slová.Hm..Píšem tento článok, sú to vlastne iba tie slová..Nieeee, verím že za 14 dní vyjdem vysmiata a budem sa tešiť na dovolenku.
My ľudia veľa snívame.Niektorí o veľkej láske a rodine, niekto o perfektnej kariére a inému stačí ku štastiu krajec chleba..Niekde v útulku, život nezájem.Nič nezájem.Budúcnosť nezájem.Aj takáto býva realita, občas teda.Kde je ten správny inpulz, kedy si človek povie:Tak do frasa, žijem pre sny, alebo pre realitu?Je to vtedy, keď sa pozrie do peňaženky a nič tam nemá?Lebo pre to nič nerobí?Alebo je to vtedy, keď má v peňaženke výplatnú pásku a povie si..Aha, ako dobre, že chodím do práce.Je dobré, že som 2 týždne pred rozhodújúcim krokom, ktorí ma môže poslať dopredu, alebo sa vrátím zas len na smetisko dejín-ako hovorieval môj milovaný otec.Verím, že práve otec a mama mi držia tam hore palce a vedú moje kroky.Ochraňujú ma.Myslím na nich každý deň, lebo rodičov milujeme aj keď sú už iba tam hore.
Áno, som veriaca.Myslím, že tak normálne, žiadna fanatička.Lebo veríť by sme mali.Posúva nás to vpred.Aspoň toto je môj názor.Samozrejme je to aj o tom, že sa o to posúvanie vpred snažíme aj my sami.Bez výhovoriek-ktorých ja mávam plnú kapsu.Výhovorky totiž ničia sny.Veď poviem si:Neumyjem dnes riadi, až zajtra.Som unavená.A už je to výhovorka.Dve minúty nikoho nezabijú.Výhovorka za výhovorkou a človek stráca kredit.Pred sebou a pred ostatnými.Lebo čo..Ľudia si povedia:On/Ona?Má len kopec rečí a skutek utek.Len také blablabla.Sú to len sny a realita je taká, že je neschopná uskutočniť sny.Lebo výhovorky.
Preto dobrá rada na záver.Ráno otvoriť oči, poďakovať sa za každé nové ráno a s elánom a úsmevom do práce.Viem, že to dokážem, lebo to chcem dokázať.Lebo to tak proste bude!Bondi Beach..Ja prídem!