kristovakatka

Ešte pred mesiacom sme vonku nepotrebovali rúška.Neboli žiadne nové prípady, žiadne zatváranie obchodov, podnikov a strachu o budúcnosť.Neboli žiadne uzavreté mestá, či tisícky mŕtvych , ako v Taliansku a Španielsku.Nebolo to, že sa pozriete na ľudí a vidíte ten strach, ako sa boja.Chýba mi tá kľudna stará doba, ktorú sme si ale nevedeli vážiť.Pokora, pomoc druhým a láskavosť bola už iba akousi nudnou guľou, ktorú nosili iba ľudia, čo este poznali hodnoty.Zvyšok boli už len peniaze..Ako ich mať, veľa a ešte viac.Oklamem alebo zabijem pre peniaze?No a čo, veď život je krásny.Zabijem milióny ľudí pre peniaze a moc?No a čo, zvalím to na to, že strážim svetovú demokraciu.

A teraz?Máme tu ten debilný vírus, čo nepozná hranice, ani to koľko má kto na účte.Proste nám zmenil za krátku dobu všetko, čo sme považovali za samozrejmosť a budem sa opakovať, čo sme si nevážili.

Teším sa na deň, až pôjdem vonku bez rúška.S kamarátmi niekam von, na kávu, obed.Až pôjdem do kina, galerie, či iba tak v kľude do parku.Až pôjdem bez strachu do práce, lebo sa nebudem musieť báť, že mi znížia plat.Áno bojím sa, mám strach.Ale je to ľudské.Dúfam, že ten svet sa zmení aspoň v niečom, až toto všetko utrpenie skonči.Verím, že ľudstvo ako také sa poučí a začne novú-lepšiu kapitolu.A čo môžem pre zmenu urobiť?Začnime sami od seba.Viac pomáhať okoliu, ktoré to potrebuje.Nemyslieť len na seba a svoj blahobyt.Až s týmto začneme, naštartujeme každý pozitívny kolotoč zmien.

Ak ste veriaci, tak Boh nás miluje všetkých rovnako a preto sa nám to aj stalo, všetkým rovnako.